Výtvarná pocta Vlastovi Burianovi na Slovensku

Velikána českej komédie Vlasta Buriana (1981-1962) ani dnes nie je treba nikomu predstavovať. Na jeho filmoch sa dodnes od srdca a radi smejú celé generácie Čechov a Slovákov. Jeho tvár je asi najznámejšou tvárou na obrazovkách, kde zanechala nezameniteľnú a nezmazateľnú stopu. Rovnako úspešné boli aj jeho kabaretné a divadelné vystúpenia. Na základe ankety týždenníka Televize v r. 1999 sa stal aj kráľom českého filmového úsmevu storočia. Je milovníkom humoru známy už po niekoľko generácií z televízie a filmu.

Ešte aj dnes, keď sme si v tomto roku pripomenuli už polstoročie od jeho úmrtia (zomrel v Prahe, 31. januára 1962), sa nezaobídu u nás najväčšie kresťanské sviatky Veľká noc a Vianoce bez jeho obľúbených a kultových filmov na našich televíznych obrazovkách. Na filmovom plátne v r. 1923-56 účinkoval v 4 nemých a 36 zvukových filmoch. Pre zvukový film ho objavil režisér Karel Lamač. Hneď ich prvý spoločný film C. a k. polní maršálek odštartoval hviezdnu kariéru Buriana. Jeho komediálny kumšt využívalo mnoho ďalších významných českých režisérov. V 30. a 40. rokoch 20. storočia bol najpopulárnejším českým hercom. Vyberal si postavy, ktoré mali neobyčajne blízko k najširším diváckym vrstvám, ako drobný remeselník, maloobchodník, úradníček, ešte aj s menami, ktoré vzbudzovali smiech a súcit - Babočka, Dudáček, Hadimrška, Ferdinand Šuplátko, Florián, Korkorán, Plíšek, Popelec, Svíčička, Anton Špelec,... Burian pre svoju úlohu komika priam žil. Bol absolútny maximalista, pedant a úplny detailista.

Jeho herecké majstrovstvo bolo postavené na prirodzenom láskavom humore a satire a hlavne na jedinečnej vynikajúcej improvizácii. Svoje umenie rozdával ľuďom plným priehrštím. Dodnes je pevným mostom, ktorý spája celé generácie svojich priaznivcov na obidvoch brehoch Moravy, od Sobraniec až po Aš.

Tvár a úsmev obľúbeného komika Buriana, vždy priťahovala pozornosť nielen divákov vo variete, na divadelnom javisku a filmovom plátne, ale tiež aj známych a vychýrených majstrov ceruzy, pera, či štetca a plátna. Už počas jeho života. A tak Majstra komických postáv, neopakovateľných a nezameniteľných tvári mimiky a gestá, v rokoch 30. a 40. rokoch ostatnom storočí spodobnili a vzácne zvečnili jeho originálnu tvár a umeleckú figúru, v žánri obľúbenej úsmevnej kresby a karikatúry, poznačenej dobovým koloritom, takí uznávaní majstri českej výtvarnej scény ako Hoffmeister, Kubašta, Muzika, Tichý, Tittelbach, či Bidlo, Lada, Nesvadba, Sekora, Pelc, V.Rada, O.Suchý...

Táto výtvarná kronika podôb komika z dávnejšej minulosti sa dnes po dlhých rokoch opäť rozrástla o rovnako vzácne jeho nové výtvarné podoby vďačných originálnych umeleckých tvári, o úsmevné a komicky ladené kariportréty až po príťažlivé figurálne kompozície. Koncom roka 2011 k ním pribudli nové mená, štyroch desiatok akademický vzdelaných výtvarníkov karikaturistov, niekoľkých generácií nielen zo Slovenska a Čiech, ale aj zo zahraničia od Ž. Rudy a Studénky až po Samarkand, a tak pôvodná dobová kronika podôb komika sa rozrástla o jeho nové tváre v ich podaní videné z iného, dnešného úsmevného uhla pohľadu týchto rešpektovaných výtvarníkov. Zásluhu na tom má unikátny výtvarný projekt, so zahraničnou účasťou, ktorý vznikol na Slovensku, venovaný umeniu českého kráľa komikov, nazvaný Výtvarná pocta Vlastovi Burianovi. Jeho finálnym záverom boli dve výstavy rovnakého názvu, ktoré mohli priaznivci Buriana a kariportrétu zhliadnuť v Kúpeľoch Sliač (december) a v Košiciach (január) (garant Český spolek v Košicích, designer výstavy Ing. Gregorek).

Viac o tomto nie každodennom projekte už prezradí kurátor projektu Peter Závacký z Bratislavy:

Ako sa zrodila myšlienka tejto pozoruhodnej výstavy?

Vlasto Burian je stále ešte veľmi populárny na Slovensku. Prináša ľuďom radosť a úsmev. Na jeho komike sa radi smejú starí rodičia spolu s vnukmi, už tretia generácia, aj po jeho smrti. Výstava mala byť vzdaním pocty umeniu kráľa komikov na Slovensku, pri dvoch po sebe súvisiacich jubileí - 120. rokov od narodenia (2011) a 50. rokov o jeho úmrtia (2012)... Mala priblížiť jeho priaznivcom a najmä z radov najmladšej generácie nielen jeho umenie, ale aj jeho dobrácku úsmevnú tvár v nových podobách, tak ako ju videli výtvarníci zo Slovenska, Čiech, ale i zo zahraničia. Veď Buriana poznajú aj v Poľsku, na Ukrajine, či v Maďarsku... Svoju účasť na tomto nie každodennom umeleckom projekte nielen u nás, ale aj v Čechách, venovanom komikovi prijali všetci oslovení výtvarníci a pojali ju aj ako svoju vzácnu výtvarnú poctu a príležitosť byť jeho účastníkom a takto vzdať svoju úctu výtvarnému majstrovstvu a osobnosti Majstra Nepraktu.

A prečo práve v Kúpeľoch Sliač a v Košiciach?

Keď Burianovi po vojne, po r.1945 zakázali v Prahe a v Čechách verejne vystupovať, bolo to práve Slovensko, ktoré mu poskytlo aspoň dočasný umelecký azyl... Ako prvý sa mu snažil pomôcť sám Ladislav Novomestský, vtedajší povereník kultúry... V čase tohto pobytu pod Tatrami, zavítal údajne "kráľ komikov" aj do Kúpeľov Sliač. Personál v kúpeľoch, ale aj ľudia z kúpeľného mestečka, dodnes radi spomínajú na túto udalosť, ktorú poznali z rozprávanie ich známej pani šatniarky, vo vychýrenej kúpeľnej Spoločenskej dvorane. Oslovovali ju iba Muca (po poslednom manželovi sa volala Irma Slavíková a bývala v "personálke“ priamo v Kúpeľnom hoteli Paláce). V mladosti bola zboristka v opere a bola to vraj práve ona, ktorá tak často rada spomínala, že práve na jej narodeniny zavítal do kúpeľov sám Burian. A vtedy a priamo v „dvorane“ to aj oslávili na parkete vtipným slovom, spevom a spoločenských tancom. Bol to pre ňu, personál, ale aj kúpeľných hostí bezosporu nezabudnuteľný večer.

Ako sa podarilo zabezpečiť účasť výtvarníkov nielen domácich, ale aj zo zahraničia?

Úsmev a dobrá nálada je aj v dnešnej dobe tým najvzácnejším a najdostupnejším liekom pre každého. A kariportréty obľúbených a známych tvári sú pre úsmev priam predurčené - nielen pre diváka, ale aj ich tvorcov. Rovnako tak aj tvár kráľa komikov a navyše všetkým dobré známa. Potom už len stačilo osloviť tých správnych výtvarníkov - majstrov úsmevnej čiary, od barda českej karikatúry Miloslava Nesvadbu (86), Ladislava Radu (82), sochára národného umelca Arpáda Račka (81), Jiřího Suchého (80), Josefa Pospíchala 75), Mila Marteneka (72), Vlasty Švejdovej (65), O. Suchého (65), Lubomíra Vaněka (50), Jozefa Blechu (60), Milana Stana (62), Jozefa Hudáka (61), Ondreja Jurka (58), Mira Regitka (45), až po najmladších Michala Zavackého ml. (27) a Dominiku Čižmárovu (12)... ale aj spoza hraníc, ako sú Močalov (Rusko)(riadny člen prestížnej Ruskej Akadémie Umenia), Kišházy, (Maďarsko), Voznjuk, Semendjajev (Ukrajina), Ešonkulov (Uzbekistan), Santos (Brazília)... Štvorlístok z nich - Pražania Miloš Nesvadba, Ladislav Rada, Jiří Suchý a Arpád Račko (Košičan) patria ešte aj k živým pamätníkom umeleckých aktivít kráľa komikov. Zastúpených generácií výtvarníkov bolo priam na neuverenie - rodostrom deväť desaťročí... Súčasní slovenskí a českí autori nových tvári Vlasta Buriana, videných, precítených svojim vlastným srdcom a nakreslených podľa dobových fotografických dokumentov a televíznej obrazovky, s poctou a s pokorou prijali ponuku na účasť v tomto výtvarnom projekte. A oslovení zahraniční výtvarníci z Ruska a Ukrajiny, Bieloruska, ale i Maďarska a Uzbekistanu, sa k ním veľmi radi pridali.

A keďže karikaturisti kreslia pre diváka, príležitosťou vidieť tieto nové opusy-kariportréty Buriana pre neho bol práve výtvarný projekt s medzinárodnou účasťou - Výtvarná pocta Vlastovi Burianovi, ktorého finálnym záverom boli dve po sebe výstavy totožného názvu v Košiciach v mesiaci november a v decembri v Kúpeľoch Sliač.

Divák, mal naozaj čo obdivovať. Mohol tak detailnejšie spoznať a zahľadieť sa na jeho charizmatickú a dobrácku tvár, výtvarne spodobnenú výtvarníkmi - nenútene, ale inšpiratívne, príťažlivo a úsmevne, štedro využívajúc umelecké bohatstvo svojho výtvarného rukopisu, v štýle symbolického portrétu, priateľskej karikatúry, satirického portrétu, komickej až grotesknej podoby, aby diváka oslovili, zaujali (a možno trochu, vďaka autorom karikatúr, nahliadnuť aj do jeho úprimnej duše). Kresby svojim väčším formátom A4 (oproti tradičným miniatúrnym reprodukciám v novinách a časopisoch), umocnili špecifickú výpoveď kariportrétu, čo vďačný divák nielen ocenil, ale sa ich prehliadke aj potešil. A tak divák riešil vďačne dilemu čomu ma venovať skôr a viac pozornosti, nič nevynechať a neprehliadnuť, v širokom žánrovom zábere umelecky hodnotných podôb Buriana, ktoré ho zaujali tak, aby si ich možno aj zachoval ako milú spomienku aj vo svojej pamäti. Výstavu ozdobilo a diváka iste potešilo aj posolstvo výstave od známych bratov Suchých a účastníkov projektu : - Šťastnou cestu na Slovensko přejí Vlastovi Burianovi sourozenci Ondřej Suchý a Jiří Suchý.

Majstri portrétových karikatúr vytvorili diela rôznych tvorivých názorov a výtvarných prístupov – dôstojné umeleckej erudícii ich autorov. Mierou vrchovatou vložili vo vlastné umelecké opusy nielen svoje umenie - kreativitu, tvorivú fantáziu a intelekt, ale pridali i hravosť a svoje úprimné city, aby nenútene, ale inšpiratívne, príťažlivo a úsmevne, štedro využívajúc bohatstvo svojho výtvarného rukopisu každého diváka oslovili a zaujali. Charakterizuje ich široká výtvarná variabilita, štýlová i obsahová bohatosť. Každý z nich sa snažil vtlačiť do svojej kompozícii niečo originálne a nápadité, usilujúc sa objaviť to „pravé“ čo komika charakterizuje, kto to ešte pred ním u neho „neobkukol“ a aby to triumfálne zvestoval divákovi ako prvý. K tvorbe pristupovali vzácne erudovane a zodpovedne, hľadali ten správny uhol pohľadu, výber a štýl výtvarného rukopisu, brúsili a cizelovali ho, usilujúc sa tak nakoniec vytvoriť hodnotné dielo, hodné nielen mena svojho autora, ale predovšetkým aj veľkej osobnosti Buriana (ak aj zvolil deformáciu jeho výrazných čŕt podoby, usiloval sa o kultivované dodržanie hraníc tvorivého umeleckého predsavzatia), podložené vlastným osobitým vycibreným, ľahkým príťažlivým výtvarným štýlom, istej, nielen rutinnej už priznanej umeleckej linky výtvarného rukopisu. Majúc pri tom stále na vedomí, že výtvarné umenie v žánri portrétovej karikatúry je pestrý proces komunikácie s divákom, a aby samotný divák, aj keď intenzitu jeho osobného názoru neovplyvni, mali nakoniec dojem, že ich dielko i celú výstavu sa oplatilo vidieť. A hoci je karikatúra určená predovšetkým pre väčšinového diváka, autori a účastníci projektu upriamili svoje úsilie aj na to, aby svojim dielom uspokojili aj náročnejšieho menšinového, umenia zdostač znalého prijímateľa.

Každého  z výtvarníkov zaujal iný detail či charakteristický výraz a črta tváre a osobnosti Buriana, ak spomenieme aspoň : Močalova - úsmev, Hudáka - smútok klauna, Santosa - ekvilibristické umenie mimiky tváre a Nesvadbu, Marteneka a Šípoša - zmocnenie a prejav celého tela, Vaněka a Matušku - tiaž uniformy, J.Suchého - jednoducho jeho podoba, O.Suchého - odvaha o umelecké umocnenie, Voznjukova - ostych  k ženám, Drastila - jeho zabudnuté futbalové umenie, Mlejnkovu - jeho tisíc tvári, spodobnených metaforickým trojportrétom,  Stanova  -  úcta k majstrovstvu, vyjadrená prostorekou kráľovskou ozdobou... daj keď každá tvár bola komikova, každá bola iná. osobitá, originálna, neopakovateľná, umelecký hodnotná a hlavne zamerkovateľné.

Vďaka divákov, za zhliadnutie tejto neordinárnej výstavy, patrí všetkým výtvarníkom, ktorí svojim dielom prispeli k jej realizácii. Patria k ním J.Blecha, M.Čižmár, D. Čižmárová, J.Daniel, L.Drastil, M.Dmitruch, M.Ešonkulov, P.Fedačko, R.Fetters, J.Fiťma, J.Hudák, I.Chadžiev, P. Jakubec, J.Jurko, M.Kišházy, D.Kličková, M.Kounovský, V.Krumpolec, P.Kundera, M.Krišto- fovič, O.Krupik, M.Martenek, V.Mlejnková, V.Močalov, P.Matuška, M.Nesvadba, B.Plocháňo- vá, J.Pospíchal, A Račko, L.Rada, M.Regitko, S.Remeselník, M.Stano, J.Suchý O. Suchý, V.Ší- poš, V. Švejdová, J.Torák, L.Vaněk, V.Voznjuk, M. Zavacký ml., P.Závacký st.

FOTOGALERIE

Pro zobrazení fotogalerie klikněte na obrázek.

Komentáře   

0 #1 Vašek Vašák 2014-06-27 09:36

Projekt Výtvarná pocta Vlastovi Burianovi je výborný nápad, protože pomyslně propojuje umělce minulosti s umělci současnosti. Ani jsem nevěděl, že po roce 1945 Burian účinkoval na Slovensku (dokonce za přispění Laca Novomeského). Člověk si celý život doplňuje své neznalosti a nikdy s tím není hotov, a tím je život tak zajímavý a krásný. Stačí jen chtít

Citovat

Obnovit seznam komentářů
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.

Přidat komentář

Jméno (povinné)

E-mail (povinné)

Webová stránka

Zasílat oznámení o nových komentářích

Obnovit

Odeslat

Zrušit

JComments