NEPRAKTA 88 - Výtvarná pocta, alebo známy i neznámy NEPRAKTA

Populárny pražský výtvarník - karikaturista a ilustrátor  Jiří Winter - Neprakta (1924-2011), legenda a výrazná osobnosť českého povojnového kresleného humoru, bol a je ešte stále populárny aj na Slovensku. Jeho kresby priaznivci karikatúry poznali zo známeho slovenského humoristicko-satirického týždenníka Roháč, ale rovnako aj z českých časopisov a kníh dostupných na Slovensku, humoristického "tandemistu" Dikobrazu a humorných a recesijných kníh Švandrlíka (bol jeho exkluzívnym ilustrátorom, viac než 50 titulov, už od literárnych začiatkov v r. 1961), a vďaka ktorým nebolo hádam od Dunaja po Tatry človeka, ktorý by sa s jeho menom nestretol, aj keď nemusel byť práve priaznivcom karikatúry.

Batistoa - Balák - Boliga -  Cebula - Čižmár - Daniel -  Ďurža - Ešonkulov - Fiťma - Gertli - Hanák - Hudák - Hora - Janoštík - Jurko - Kerecman  - Kisházi - Krištofík  - Krumpolec - Křivánková - Kundera - Kurpík - Lizoň - Lupečka - Mlejnková - Močalov - Mosor - MUDI - Regitko - Santos - Remesenik -  Sadurski -  Semendjajev -  Šesták -  Torák  -   Vaněk -  Vavro -  Vostrý - Voznjuk - M.Závacký

V tomto roku, v lete - 14.júla - sme si pripomenuli jeho nedožité 88. narodeniny. Pri tejto  príležitosti usporiadali na Slovensku, vo východoslovenskej metropole v Košiciach, nevšednú a originálnu výstavu, venovaniu umeniu a dielu tohto populárneho výtvarníka, s medzinárodnou účasťou.

Podľa slov kurátora výstavy Petra Závackého, expozíciu výstavy tvorilo štyridsať ,,originálnych" výtvarných pozdravov v žánri portrétovej karikatúry, v rôznych výtvarných  technikách - ako ceruza, hrudka, perokresba (aj kolorovaná) a počítačová grafika. Vytvorili ich vybraní a renomovaní súčasní majstri populárneho, divácky obľúbeného a výtvarne náročného a vysoko ceneného kariportrétu nielen zo Slovenska a Čiech, ale aj zo zahraničia, z Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Ruska, Bieloruska, Uzbekistanu, Brazílie a Mexika. Venovali ich Majstrovi ako svoj veľký prejav úcty k jeho výtvarnému umeniu a celoživotnému dielu, už uzavretému, ktoré reprezentuje takmer 40 tisíc kresieb a malieb.

Ako ďalej dodal kurátor, - Súčasne sme chceli vzdať aspoň prikladmo takouto netradičnou formou, priblížením úsmevnej podoby jeho menej známej tváre, na rozdiel od jeho všeobecne známych kresieb a autorského rukopisu, zaslúžený hold dielu, ako aj úctu osobnosti jeho formátu a tiež čo najširšej umeleckej obci a priaznivcom kresleného humoru, nielen jeho žijúcim pamätníkov, ale hlavne najmladším generáciám priniesť správu o pozoruhodnom majstrovstve Nepraktu v populárnom výtvarnom žánri - kresleného humoru známom dnes vo svete umenia ako kartún. Trochu vzácnej minulosti do prítomnosti, ale nie iba s nádychom nostalgie, ale viac s ohľadom radostného posolstva a zvesti do súčasnosti -. Oddá sa spomenúť aj jednu perličku z výstavy: Keď v roku 1962 ilustroval Neprakta Švadrlíkovi iba ich druhú spoločnú knihu Od Šumavy k Popokatepetlu, nemohol tušiť, že o polstoročie neskôr bude na výstave na jeho počesť k videniu aj kresba výtvarníka Angela Boligana, ktorý žije a kreslí karikatúry priam pod ďalekým a exotickým Popokatepetlom, v metropole Mexika.

Vystavené kariportréty tváre Majstra Wintera vyvolávali v návštevníkovi pozitívne emócie. Snaha ich autorov bola, aby diváci našli v ich opusoch niečo, čo im legendu nielen pripomenie, ale aj zaujme a uspokojí. Tiež, ukázať im svoje videnie jeho osobnosti, vlastný osobitý a originálny výtvarný vklad, kreativitu, pritiahnuť a popritom ich aj neunaviť... A tak divák riešil vďačnú dilemu, čomu má venovať viac pozornosti venovať, ale popritom aj nič nevynechať a neprehliadnuť, aby videl úsmevné podoby jeho charizmatickej tváre v širokom spektre žánru karikatúry, od symbolického úsmevného portrétu (Šesták, Jurko, Sadurski), po líniovú klasiku (Daniel), či komický výraz (Regitko, Santos, Baptistoa, Kišházi), grafické skvosty (Boligan), satirickú podobu (Močalov) až po poetické kompozície (Kundera, Mlejnková, Vaněk, Šesták, Hudák, Lizoň, Ešonkulov, Santos)… Návštevníci boli spokojní, videli zaujímavú,  originálna, bohatú a umelecký hodnotnú prehliadku. Rovnako spokojní však môžu byť aj autori opusov, divákov nielen zaujali ale i potešili. Ambície výstavy sa teda podarilo naplniť.

Okrem príťažlivých kariportrétov si mohli návštevníci v expozícii pozrieť aj cenné exponáty zo súkromnej zbierky kurátora - autorské fotografie zo stretnutí s Majstrom, novoročenky, plagáty, pohľadnice a faksimílie slovenských článkov o Nepraktovi z jeho pera...

Originálná výstava neunikla ani médiám - slovenskej televízii a tlačeným médiám, denníkom a časopisom na obidvoch brehoch Moravy (TASR, Korzár, ExtraPlus, Kocúrkovo, Obrys-Kmen, Divoké víno, První zprávy...).

Aj keď Jiří Winter - Neprakta (1924-2011) bol vo verejnosti známy predovšetkým ako autor kresleného humoru tí, ktorí však dôkladnejšie poznajú jeho dielo vedia, že Mistr nebol iba autor kresleného humoru a ilustrátor. Jeho viacrozmerný umelecký rozmer obsiahol aj film a divadlo, dokonca aj operu. Bol autorom nielen úspešných animovaných filmov (Červená aerovka) ale svoje umenie zasvätil a svoj výrazný výtvarný rukopis zanechal aj v komorných divadlách a filmových štúdiách (Barandov, Krátky film, Konvikt) . Venoval im viac ako tri desaťročia (v rokoch 1954-90) umeleckej tvorivosti. Spolupracoval s divadlami nielen v Prahe (Rokoko, Divadlo Na Fidlovačke,  Divadlo Jiřího Wolkera, Městká divadlá pražská, ABC, či Divadlo Strýčka Jedličky...) ale i v Brne ( Státní divadlo,  Mahenovo divadlo) a Ostrave (Státní divadlo), tiež s Laternou magikou. A nebola to iba výtvarná propagácia, divadelné a filmové plagáty, či programy, pozvánky a lístky... Začínal v r. 1954 s estrádnymi skupinami a varieté (s J. Štuchalom, Kabaret U Fleku), kde maľoval paravány, ilustroval a animoval jarmočné a estrádne pesničky,  výpravy dekorácie a návrhy rekvizít pre zájazdové skupiny, neskôr s divadlami malých foriem (Paravan, Rokoko), až sa dopracoval k výpravám, dekoráciám a kostýmom, dokonca aj k opone (Pre ABC,, hru Ťažká Barbora, ktorá neskôr skončila v "súkromnej" zbierke riaditeľa divadla)... Spolu to bolo takmer tridsať projektov a predstavení. Pre pamätníkov spomeňme aspoň  predstavenia - Divadlo na Fidlovačce, Praha (Limonádový Joe, 1962), Divadlo J. Wolkera, Praha (Raubíř a jeho díte, 1965), Městká divadlá pražská, ABC  - V+W+J, Praha (Ťežká Barbara, 1985),  Státní divadlo, Ostrava (Mam´zelle Nitouche, 1980), Mahenové divadlo, Brno (Ženichové, 1986) . Postupne spolupracoval s režisérmi E.Radokom, M.Drvotom, E. Hofmanom, J.Kořánom, J.Machem, B.Zemanom, M.Muchnom, L.Čapkom, ale aj s humoristami a hercami, okrem iných aj s J.Štuchalom, D.Vo- stře lom, J.Šaškom, K.Effom, J.Werichom, J.Kobrom, či Markétou Hrubešovou. Ale to už spolupracoval aj s filmom, ktorých nakoniec bolo štrnásť (v rokoch 1961 -92). Od premiéry Don Špagát (rež. A. Ra dok, 1961), Sparta-Slávie (dok. film, rež. J. Mach, 1968), bol aj pri takých populárnych filmoch ako Šíleně smutná princezná (rež. B.Zeman, 1968), Když rozvod, tak rozvod (rež. Š. Skalský), Divoké pivo (rež. M.Muchna, 1992). Príznačná neúnavná  pracovitosť mu dávala krídla v tvorivom rozlete. Obdarený výtvarný talent, premenený na každodennú tvorivú a zanietenú prácu tak zúročil vrchovate aj pri filme a divadle.

Pred rokom, 30.októbra 2011, odišiel kresliť neplánovane, aj napriek svojmu úctivému veku, do výtvarného neba. Odišiel výtvarník, ktorý vrchovato naplnil darovaný talent a svoje pozemské umelecké poslanie a ešte počas života sa mu podarilo stáť legendou. Jeho kresby už roky patria do zlatého fondu českého výtvarného. Autor viacgeneračný a mnohorozmerný, plodný a dominantný, múdry a rozhľadený tvorca výtvarného humoru, knižný a časopisecký ilustrátor, tiež výborný rozprávač bol tým pevným mostom, ktorý prirodzene spájal generácie milovníkov úsmevnej výtvarnej skratky a vyše polstoročia im rozdával úsmev a radosť vo všetkých kútov vlasti českých a slovenských.

Jeho obrázky obsahujú priam závideniahodný široký a pestrý záber tém od histórie, zvierat (od blšky až po dinosaurov), rozprávok, víl a princov, cez vodníkov a strašidlá až po jemnú príťažlivú erotiku. Na svojom konte má takmer 40.000 kreslených vtipov, ktoré mu vyniesli až zápisy do kníh rekordov (Guinnessa i Pelhřimova)...

Kreslenému humoru sa snažil dodať nielen pôvab, ale i výtvarné majstrovstvo tak, aby aj z jednoduchej humornej ilustrácie vytvoril obraz - samostatné hodnotné umelecké dielo.Neprakta a jeho traja libretisti - B.Kopecný, M.Švandrlík, E.Schneider - vycítili, genius loci, správne odhadli osobitosť a specifiká českej karikatúry, že divákovi vyhovujú viac obrazové príbehy, ktoré sa odo hrávajú v im dôverne známych reáliách a s postavami, s ktorými sa čitatelia vedia ľudský stotožniť... lekári, naivné slečinky, sebavedomé dámy, príslušníci VB... Navyše, na rozdiel od iných (aj rešpektovaných) autorov, nemal svoju vymyslenú jednu alebo dve figúrky, ktoré by obmieňal iba textom v bubline, ale všetky a boli ich desaťtisíce boli originálne, neopakované a stále výtvarne príťažlivé, či už to boli princezné, rytieri, slečny, matky , bojovníci, historické osobnosti, alebo len taký trpaslík, muška alebo sám slon... A ak to bolo niečo z histórie, alebo vedy, nieslo to punc vedeckej dokonalosti, ktorý zniesol aj recenziu naslovovzatých odborníkov. To čo si osvojil v pražskej Grafickej škole sa stalo neskôr súčasťou jeho umeleckého kreditu. Aj preto medzi ľuďmi jeho kresby priam zľudoveli a stáli sa aj rozšíreným predmetom zberateľského záujmu.

FOTO: Peter Závacký

FOTOGALERIE

Pro zobrazení fotogalerie klikněte na obrázek.

Komentáře   

0 #1 Stanley 2014-03-13 08:31

Děkuji za pro mě novou informaci, že ve Hře o jablko jde o Chytilové vlastní vilu... Stále i po té době obdivuji nedoceněný film Kalamita, který i přes všechny těžkosti má stále co říct.

Citovat

Obnovit seznam komentářů
RSS informační kanál komentářů k tomuto článku.

Přidat komentář

Jméno (povinné)

E-mail (povinné)

Webová stránka

Zasílat oznámení o nových komentářích

Obnovit

Odeslat

Zrušit

JComments