Karel Gott ako ho nepoznáme - Tridsaťsedem tvári Karla Gotta

Keď v roku 1970, Karel Gott, už po siedmykrát zvíťazil v ankete Zlatého slávika, navštívil aj redakciu Mladého světa, ktorá s ním urobila rozhovor pre svojich čitateľov. Na rozlúčku, pri odchode z redakcie im nakreslil svoj kariautoportrét. Vtedy ešte jeho odvážny výtvarný počin redaktorov možno skôr iba prekvapil. Dnes by už iste aj veľmi potešil. Veď pre jeho vlastníka by mal cenu  zlata... (Peter Závacký – kurátor)

Tridsaťsedem tvári Karla Gotta (1939) spoznal divák, ktorý navštívil v marci umelecky pútavú výstavu venovanú ikone českej populárnej hudby, v Hlavnom meste európskej Kultúry 2013 v Košiciach, metropole východného Slovenska. Symbolických tridsaťsedem kariportrétov, netradičných úsmevných podôb jeho známej tváre, aký je aj počet „Zlatých slávikov“, ktoré získal spevák za polstoročie svojho úspešného pôsobenia na umeleckej scéne, ako najúspešnejší a najpopulárnejší spevák v Československu a Česku. Výstavu s medzinárodnou účasťou nazvanú Výtvarná pocta Karlovi Gottovi - Polstoročie na scéne, otvorili začiatkom marca v priestoroch košického Českého spolku na Slovensku. Tvoria ju diela jeho kolegov výtvarníkov a karikaturistov, od Močalova až po Vomáčku, ktorí mu takto vzdali svoj vzácny osobný a výtvarný hold nielen ako speváckej osobnosti, ale aj ako zdatnému a dnes už aj známemu a váženému výtvarníkovi vo forme svojich originálnych výtvarných opusov. Výstavu pripravil bratislavský kurátor kartún Peter Závacký.

Karel Gott je dobre známy nielen na Slovensku a v Česku, ale aj v Poľsku, Maďarsku a republikách bývalého Sovietskeho zväzu, v nemecky hovoriacich krajinách Európy a tiež aj v Brazílii, či Tokiu.

O českej speváckej hviezde preto vedia nielen na Labe a Vltave, ale aj na Dunaji, Visle, Obe, Lene, či Jeniseji a Amure , keď jej žiara sa tiež zrkadlí aj na vlnách Mississippi... V 80-tých rokoch ostatného storočia sa dostal na vrchol speváckeho Olympu a odvtedy koncertuje po celom svete od Moskvy až po New York. Aj keď ho poznáme už dlhé polstoročie, stále nás dokáže svojim spevom potešiť a príjemne prekvapiť. Inteligentný, múdry elegán, so svetským nadhľadom, s kultivovaným prejavom a noblesou a s krásnou češtinou, ktorému sa na Vltave dnes len málokto vyrovná. Robí hudbu tak, ako ju cíti a so srdcom a aj preto má už polstoročie svojich verných priaznivcov naprieč všetkým vekovým generáciám.

Český spolok v Košiciach tak ponúkol pre priaznivcov "Zlatého hlasu z Prahy“, tiež nazývaného aj "Sinatru východu", ich obľúbeného speváka a ale tiež aj pre milovníkov výtvarného umenia, jedinečnú a originálnu umeleckú príležitosť. Vzácne - premiérovo - zhliadnuť , s pôžitkom pre oči a s pohladením duše, príťažlivú, doteraz nevídanú výstavu jeho známej a obľúbenej tváre vo výtvarnom žánri úsmevného kariportrétu, venovanú súčasnej českej najväčšej speváckej osobnosti, za ostatné polstoročie tak, ako ju vidia výtvarníci karikaturisti nielen z Košíc, Bratislavy, Prahy, Brna, teda zo Slovenska a Česka, ale aj z Poľska, Ukrajiny a Maďarska, či vzdialenejšieho zahraničia z Ruska, Uzbekistanu, Brazílie a USA.

Tvár speváckej ikony z Prahy je dnes asi najznámejšia z osobností českého kultúrneho života na obidvoch brehoch Moravy. Preto oslovení výtvarníci, uvedomujúc si význačnosť svojho poslania, stvárnili obraz tváre karikovaného, gest a mimiky, majstrovsky, umocnene každou čiarkou, každým odtieňom. Usilovali sa úsmevne, ale pravdivo, spodobniť a prekresliť jeho tvár a toto svoje veľké posolstvo presvedčivo vyplnili. Aj napriek tomu, že divák berie videné emotívne, ponúkli mu svoje karikatúrne videnie tváre jeho obľúbeného speváka a vtisli mu svoju originálnu pečať osobitého rukopisu tak, aby ho pritiahli, zaujali a práve ich opus si odnášal v pamäti z výstavy.

Ponuka karikovať tvár umelca formátu Gotta, na medzinárodnú výstavu, nie je príležitosť každodenná, na vyše keď výsledný autorský výtvarný opus je v ponuke k videniu pre širokú verejnosť - nielen jeho priaznivcov, ale aj milovníkov a znalcov výtvarného umenia a kariportrétu. Preto oslovení boli a tejto cennej reprezentatívnej príležitosti sa dostalo iba rešpektovaným výtvarníkom z týchto desiatich krajín - od Sao Paulo, Mississippi až po Moskvu a Taškent. Všetci z nich to prijali s poctou a veľkou pokorou byť pritom a kresliť „Zlatý hlas“ z Prahy, skratka byť pri tom. Jeho živí pamätníci od Dunaja až po Vltavu, ale rovnako aj ostatní, ktorým znel jeho hlas iba z rádia a televízie (naši susedia a bývalé republiky ZSSR – Kišházy, Frankowski, Močalov, Semendjajev, Voznjuk, Ešonkulov, Liščenko, etc), alebo ho našli iba vďaka youtube (Santos)...

Ako prezradil kurátor Závacký : - Až na výstave spoznal priaznivec Gotta jeho skutočnú "odhalenú " a "pravú tvár"! Opravdivú podobu, akú priniesli na svetlo sveta ozajstní renomovaní výtvarníci, ktorí osmelo a obšírne zmapovali jeho tvár, keď prenikli nielen na povrchu do všetkých zákutí, ale odvážne ako prospektori nahliadli až do skrytých a doteraz nespoznaných útrob jeho duše. Aby sami pri tom siahli až na dno svojich umeleckých síl. Oslovení výtvarníci tak radi a s veľkou vďakou a úctou vzdali poctu neuveriteľnému "pol storočia" trvajúcemu vrcholnému speváckemu umeniu známeho Majstra "slávičieho hlasu", vo forme svojho skromného daru, ale nadovšetko hodnotného originálneho výtvarného opusu jeho úsmevnej "podobizne". A v priateľskom tóne, aby tak zdôraznili všetko to, čo je na jeho tvári a osobnosti to podstatné a jedinečné. A pre diváka samozrejme príťažlivé a ešte aj smiešnučko-rehotné. Skúsili to čelne (Močalov, Kundera, Vaněk, Kišházy, Voznjuk), z profilu (Fetters), či poloprofilu (Fiťma) a kompozície figurálne (Ešonkulov, Vaněk, Mlejnková, Santos, Remeselník, Semendjajev, Chadžiev, Křivánková) - spomienkovo na úspech v Rio de Janeiro (Brazilčan Santos – trojfiguráciou) a klip cowboy Woody (Grušpier), rozprávkovo včielka Mája (Antalová), poetický – zlaté sláviky (Mlejnkovej) a 37 slávikov (Křivánkovej), (Šesták, Seifertová, Srna), metaforický (Semendjajev, Feldstein), realisticky a noblesne (Močalov, Voznjuk, Vomáčka, Frankowski), netypický-exoticky stredoazijsky (Ešonkulov), dobrácky úsmevne (Vaněk, Voznjuk, Jurko, Lisoň) až groteskne (Pospíchal, Šípoš, Fiťma, Fetters, Remeselník). Prevládali dokonale zvládnuté klasické výtvarné techniky - ceruza, hrudka, perokresba, akvarel, pastel, ale aj kombinácie technik a PC. Súčasne to bola pre výtvarníkov veľká šanca a vďačná a vítaná príležitosť prezentovať svoje umenie, veď výtvarník kreslí preto, aby bol videný, naviac v náročnej, prestížnej medzinárodnej konfrontácii, a súčasne v tohtoročnom kultúrnom európskom centre v Košiciach - Hlavnom meste európskej kultúry 2013.

Je to k neuvereniu, ale pravda je už raz taká. Keď získal spevák Karel Gott, v roku 1963, ako 24 ročný, svojho prvého Zlatého slávika (v podobe pozlátenej detskej píšťalky z hodov), ako najlepší a najpopulárnejší spevák vo vtedajšom Československu (v ankete čitateľov pražského mládežníckeho časopisu Mladý svět, iste ani vo sne netušil, že aj po polstoročí bude stále patriť (dnes už v Čechách), aj keď už prekročil svoju sedemdesiatku, ku každoročným najvážnejším favoritom v populárnosti medzi českými priaznivcami ich "zlatého" a dnes už "Českého" slávika). Za rok 2011 dostal už 37-ho "Slávika". Na začiatku 13-ho roku nového milénia, po polstoročí na speváckej scéne, mu patrí v Česku medzi spevákmi nevídaný a navždy neprekonateľný primát majiteľa najväčšej zbierky "slávikov". Vyspieval si ich spolu neuveriteľných až 45 - z nich 37 zlatých, 5 strieborných a 3 bronzových. Stál sa nielen ikonou a legendou českej populárnej piesne ostatného storočia na obidvoch brehoch rieky Moravy, ale aj fenoménom v európskom a svetovom meradle. Úspešne koncertoval od Prahy po Košice, od Ríma po Moskvu, od Sydney po Las Vegas... Počas svojej doterajšej kariéry nahral viac ako 2600 piesní, predal viac ako 135 mil. nosičov, získal 7 diamantových platní a okolo 60 zlatých LP-platní.

Kráľ českej popmusic dokázal premeniť každú svoju pieseň v evergreen a dostať nový pojem populárneho piesňové prejavu - popmusic do najširšieho okruhu poslucháčov. Sila jeho interpretácie je nielen v jeho hlasových kvalitách, ale aj v úprimnosti jeho spevu - všetky svoje piesne spieva srdcom.

Národný umelec Karel Gott (1985), spevák s najpestrejším piesňovým repertoárom, žijúca legenda tuzemskej hudobnej scény, je však všestranným umelcom, so širokým umenstvom nielen ako spevák populárnej hudby, ale aj spevák  filmových piesní, občasný herec a výtvarník.

Výtvarník

Dlho, predlho, však jeho priaznivci a verejnosť nevedeli (a ani dnes všetci nevedia), že Karel Gott je aj úspešný maliar a jeho originálne obrazy sa predávajú nielen v Európe, ale aj Amerike. Nakoniec sa dostalo pocty spevákovi - výtvarníkovi aj v Čechách a na Slovensku, keď na jeho výstavy obrazov sú zvedaví nielen ľudia v Prahe a Bratislave, ale aj Mělníku, Klášterci nad Ohř, Třebíči, Kyjově, či slovenskej Prievidzi a iných mestách... Rýchlo si našli svojich priaznivcov a zberateľov aj jeho obrazové knižné albumy.

Už od detstva, keď maľoval svoje obľúbené pohreby, vždy chcel byť maliarom. Jeho umelecké sklony ho smerovali aj k spevu a hudbe. Na pražskú UMPRUM ho nevzali. Ale maľovať neprestal. Začínal ako elektromontér, ale už počas učňovských rokov objavil svoj veľký talent a lásku – spev. Svoju prvú nahrávku mal v roku 1957. Tak sa vydal na hudobnú dráhu. Vyštudoval konzervatórium, skúsil to aspoň so spevom a stál sa z neho fenomenálny spevák. A popri tom aj výborný maliar, ktorý to so štetcom a olejom vie - metafyzický absurdo-konkrétista, ako sám nazval svoj osobitý štýl. Jeho plátno, autoportrét - v realistickom štýle, však pochvalne ocenil i Vladimir Močalov - riadny Akademik Ruskej Akadémie Umenia, sám excelentný portrétista (ktorého som požiadal o ocenenie a vyjadrenie). Dnes sám k tomu dodáva, že je nakoniec rád, že ho vtedy do školy nevzali. A pridáva bonmot : - Zájem o malování mi zůstal, a tak jsem si řekl, že si alespoň vydělám na barvy!“

Spevák  filmových piesní

Je známe, tiež že naspieval veľa filmových piesní, najčastejšie v hudobných filmoch, ktoré nielen umocnili  ich populariru a obľúbenoť a stáli sa aj filmovým trhákmi, ale stáli sa z nich rovnako populárne hity. Od titulnej melódie So Far vo filme Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964) až po titulnú pieseň s názvom Voľnosť, do filmu Cinka Panna od slovenského režiséra Dušana Rapoša, autor hudby V. Patejdl, 2008. K najznámejším z nich patrí titulná pesnička do nemeckej, českej a slovenskej verzie animovaného seriálu Včielka Mája (1982), autor hudby Karel Svoboda, text Zdeněk Rytíř. Vďaka svojej pôsobivej originalite stála sa v roku 2008 najhranejšou skladbou súčasného českého autora v zahraničí. Ale aj piesne Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš? z rozprávky Tři oříšky pro Popelku (1973), Jdi za štéstím z rozprávky Jak se budí princezny (1977), či Krev toulavá z TV seriálu Cirkus Humberto (1988)....

Herec

Často, už od roku 1963, sa objavuje aj na striebornom plátne, v českých a nemeckých filmoch. Najčastejšie hrával vo filme sám seba, tiež vo filmoch dokumentárnych (Karel Gott; 1986) a Fenomén Gott; 2009), ale dostalo sa mu aj pocty zahrať si úlohu hlavnú - dudáka Švandy v hudobnom filme Hvězda padá vzhůru (1974), príbeh na motívy hry J.K. Tyla. ".

Od Revue pro banjo (1963) až do roku 2012 vo vyše päťdesiatich českých a nemeckých filmoch. Spomeňme aspoň tie najznámejšie : Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964, dal hlas spevu titulnej po stave), Starci na chmelu (1964), Kdyby tisíc klarinetů (1964), Píseň pro Rudolfa III. (1967), Ta naše písnička česká (1967), Třicet panen a Pythagoras (1973), Hvězda padá vzhůru (1974), Romance za korunu (19- 75), Trhák (1980), V hlavní roli Oldřich Nový (1980), Scusi, wo liegt Belcanto? (1981), Star in Glück (1983), Fontána pre Zuzanu 2 (1993), Kalkofes Mattscheibe (1994), Hinter Gittern - der Frauenknast (1997), Z pekla štěstí 2 (2001) – Lucifer, Nestyda (2008), Zeiten ändern dich (2010), Městečko (2012)...

Výstava,  jej celková koncepcia, expozície diel, každá karikatúra individuálne v ráme,  spĺňala všetky atribúty, ktoré si výstava umeleckých diel, tentoraz v žánri portrétovej karikatúry a portrétova-nej osobnosti zaslúži, výberom výtvarníkov, výberom prác, designom expozície, výstavných priestorov i propagáciou v médiách (TASR, Korzár, ExtraPlus, Zajtrajšie noviny, kultura.cz, SSN, Stříbrní vítr...) a umocnila renomé legendy zvanej Karel Gott . Mená autorov ako Močalov, Santos, Ešonkulov, Vaněk, Kundera, Daniel, Šípoš, Voznjuk, Kisházy, Fiťma, Gľonda, Jurko, Švejdová, Vomáčka, Mišanek, Krumpolec, Srna, Grušpier, ich autorita vo svete súčasnej kartún, by umocnili umelecký honor každej prestížnej kartún výstavy aj za hranicami Slovenska, - hodnotí košickú výstavu kurátor.

Svoju poctu, úctu a vážnosť umeniu národného umelca Karla Gott preukázali svojimi kresbami autori známí a renomovaní, klasici, ale i mladší a talentovaní, ako – Vladimir Močalov, Lubomir Vaněk, Jozef Jurko, Ján Fiťma, Jozef Grušpier, Janko Gľonda, Vasil Voznjuk , Andrej Mišanek, Pavel Kundera (†), Václav Šípoš Miro Krištofík, Jonas Santos, Mirek Šesták, Stano Remeselník, Miroslav Vomáčka, Machmud Ešonkulov, Sergej Semendjajev, Vojtech Krumpolec, Vlasta Mlejnková, Linda Kišházy, Zuzana Antalová, Ivo Chadžiev, Marcel Čižmár, Darina Kličková, Hanka Křivánková, Josef Pospíchal, Jiří Srna, Pavel Kerecman, Jacek Frankowski, Andrej Feldstein, Radek Fetters, Pavol Kerecman, Zuzana Antalová,  Dominika Kačkošová,  Martin Krajčovič, Markéta Vydrová, Lucie Seifertová, Jiří Gregorek, etc ...

FOTOGALERIE

Pro zobrazení fotogalerie klikněte na obrázek.