Paríž – mesto filmu

Paríž, hlavné mesto Francúzska. Mekka módy, obľúbená dovolenková destinácia, mesto plné pamiatok a romantických zákutí. „Kde inde sa dá snívať, ak nie v Paríži?“ pýtajú sa všetci milovníci tohto krásneho mesta. Paríž milujú všetci. Zaľúbenci, cestovatelia, historici, módni návrhári a taktiež filmári. „Ešte stále máme Paríž.“ odkazuje Humphrey Boghard Ingrid Bergmanovej v nesmrteľnej Casablance režiséra Michaela Curtiza. Francúzska metropola bola pre filmových tvorcov odjakživa vďačným objektom, či už šlo o romantické komédie, akčné filmy, historické udalosti, adaptácie nemenej slávnych knižných predlôh alebo životopisy slávnych postáv, ktorých osud sa s mestom prelína. Čo všetko sme mohli prostredníctvom filmovej fantázie zažiť práve v Paríži?

Z papierových stránok na strieborné plátno

Prevod známeho knižného diela do filmového spracovania je často riskantným krokom. Tvorcovia musia zvážiť všetky detaily. Od prepracovania rozsiahleho 400 stranového deja do prijateľných dvoch filmových hodín až po snahu ostať čo najvernejší pôvodnej predlohe. Prílišné zmeny deja, ktorý je čitateľom dôverne známy, sa nemusia vyplatiť, najmä ak chcú filmári vytvoriť hodnotný film a zároveň nesklamať fanúšikov knihy. Naopak, otrocké pridržiavanie sa pôvodnej verzie sa môže poriadne vypomstiť. Presvedčil sa o tom napríklad Ron Howard, ktorý sfilmoval najkontroverznejší román posledných rokov – Da Vinciho Kód od Dana Browna. V snahe držať krok so svižným tempom knižného deja si Howard síce odniesol z jednej strany pochvaly, ale z druhej zas rozsiahle kritiky recenzentov, podľa ktorých sa film až príliš zameriaval na vysvetľovanie faktov, ktoré vedú k zisteniu, že Svätý Grál ani zďaleka nie je kalichom, z ktorého Kristus pil víno pri poslednej večeri. Napriek nerozhodnosti kritikov film, v ktorom hrali hlavné úlohy Tom Hanks a Audrey Tautou, zarobil po celom svete milióny a na záhadnej atmosfére mu rozhodne pridali aj scény odohrávajúce sa v útrobách parížskeho múzea Louvre.

Z iného súdka je zasa štýlová komédia režiséra Davida Frankela Diabol nosí Pradu podľa rovnomenného románu Lauren Weisbergerovej. Väčšina deja sa síce odohráva v New Yorku, v ktorom sa mladá začínajúca novinárka Andrea (Anne Hathaway) snaží zubami – nechtami udržať na poste prvej asistentky šéfky najprestížnejšieho módneho časopisu Mirandy Priestleyovej (Meryl Streep). Keď sa jej to podarí, je poverená sprevádzať svoju despotickú vedúcu na každoročnej najvýznamnejšej módnej prehliadke, ktorá sa koná – ako inak - v Paríži.

Nesmieme zabudnúť na významné mená svetovej literatúry. Napríklad Victor Hugo. Jeho Bedári sa viackrát transformovali do filmovej podoby, pričom niektoré adaptácie boli viac, niektoré menej podarené. Zvonárovi u Matky Božej vzdali poctu aj v štúdiách Walta Disneyho, aj keď koniec animovaného Zvonára sa diametrálne líšil od knižného originálu.

Paríž spieva

Filmy, v ktorých sa viac spieva ako rozpráva, si tiež nájdu svoje miesto vo francúzskom hlavnom meste. Veď Paríž si zamiloval už Gene Kelly ako Američan v Paríži. Oskarom ocenený muzikál z roku 1951 patrí medzi najlepšie svojho druhu. To Fantóm Opery pochádzajúci z pera A. L. Webera (filmovú adaptáciu z roku 2005 má na svedomí Joel Schumacher) ukazuje Paríž z tej temnejšej stránky, pričom Weberova nezabudnuteľná hudba vykresľuje kontrast chmúrneho prostredia „horného“ sveta a farbami hýriaci „dolný“ svet divadelných katakomb. Nicole Kidman a Ewan McGregor presvedčili, že dokážu spievať - v muzikáli Moulin Rouge režiséra Baza Luhrmanna a aj keď v ňom znejú „len“ prespievané verzie hitov populárnej hudby 20. storočia, vytvárajú pôsobivú mozaiku, ktorá presne vystihuje dynamický až fantazijný život vo svetoznámom parížskom kabarete. A podobne ako v Diabol nosí Pradu sa na pozadí módneho sveta odohráva ľúbostný príbeh objavenej modelky a skúseného fotografa v muzikáli Funny Face. V uliciach Paríža si vyznávali lásku úžasná Audrey Hepburn a tanečná ikona filmového plátna Fred Astaire.

História našla svoj domov

Francúzsko je krajinou, v ktorej sa významných osobností zrodilo viac než dosť, pričom veľa z nich našlo svoje uplatnenie práve v Paríži. Okrem vyššie spomenutého Victora Huga napríklad aj slávna šansonierka Edith Piaf, vojnový dobyvateľ Napoleon Bonaparte, francúzsky kráľ Ľudovít XIV., francúzska vlastenka Jana z Arcu, impresionistickí maliari E. Manet, C. Monet, E. Degas, spisovateľ Emile Zola, herci Alain Delon, Jean – Paul Belmondo, či Gerard Depardieu, politik Charles de´Gauille a mnoho ďalších. Prínos týchto ľudí, ktorí ovplyvnili, či už umelecké alebo politické dejiny sú dodnes predmetom záujmu nielen školských učebníc a encyklopédií, ale aj filmového remesla. Film La Via En Rose (v našich kinách ako „Edith Piaf“) hovorí o živote, úspechoch a prehrách „vrabčiaka“ Edith, ktorej skromné začiatky sa odohrávali na parížskych chudobnejších aj bohatších uliciach. Druhá svetová vojna prinútila obchodníka Ricka (Humphrey Bogart) opustiť Paríž a usadiť sa v Casablance, kde sa po čase stretáva so svojou životnou láskou Ilzou (Ingrid Bergmanová). Aj keď ústrednému páru nebude dopriate zdieľať zvyšok života po boku toho druhého, „ešte stále majú Paríž“.

Francúzsko sa stalo domovom aj rakúskej princeznej Marie Antoinetty, ktorá bola od svojich 14. rokov sľúbená a neskôr (v 15. roku života) vydaná za (vtedy budúceho) francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Film o jej živote natočila okrem iných aj dcéra režiséra Francisa Forda Coppolu Sofia Coppola, ktorej sa podarilo získať špeciálne povolenie natáčať priamo v priestoroch zámku Versailles, ktorý kráľovský pár obýval až do príchodu revolucionárov, zvrhnutia kráľovstva a nastolenia republiky. Dej filmu sa síce odohrával väčšinou v spomínanom paláci, ale maškarný bál, na ktorom Maria Antoinetta stretla svoju životnú lásku, sa organizoval v Paríži. Nehovoriac o tom, že v Paríži na ňu o niekoľko rokov neskôr čakala gilotína (samotnú popravu Coppola vo svojom filme nezobrazuje).

Istý čas v Paríži pobudla aj kontroverzná mexická maliarka Frida (Salma Hayek) v rovnomennom filme. V liste, ktorý písala umelcovi a svojmu manželovi Diegovi Riverovi (stvárnil ho Alfred Molina) v čase svojej neprítomnosti, opisuje Paríž ako neskutočne nudné mesto.

Humor je korením života

Asi najvýstižnejší (z romantického hľadiska) opis Paríža poskytol Billy Wilder v komédií Popoludňajšia láska, v ktorej si zahrali Audrey Hepburn a Gary Cooper. Prvé zábery kamery nám poskytujú úchvatný pohľad na najcharakteristickejšie miesta Paríža, ktoré sú sprevádzané hlasom herca (a mimochodom slávneho šansoniéra) Maurica Chevaliera, ktorý v Popoludňajšej láske hrá súkromného detektíva. Jeho prácou je špehovanie neverných manželov a manželiek, takže mu ostáva dostatok času uvedomovať si, že „Paríž je mesto lásky, v Paríži sa ľudia milujú vo dne, v noci, na súši, vo vode, na vrchole Eiffelovej veže, pred bazilikou Sacre Coeur, doslova na každom rohu ...“

Audrey Hepburn si zahrala hlavnú úlohu aj v ďalšom „parížsky lokalizovanom“ filme – v Donenovej Šaráde. Komédia s prvkami kriminálneho filmu sa však nezameriava na zaručenú romantiku mestských zákutí. Dej pozorujeme skôr z vnútra hotelovej izby, podzemného metra a nočných opustených ulíc.

Ak ste skôr vyznávačom poctivého komediálneho žánru, kde mozog netreba vysilovať premýšľaním a zároveň ste milovníkom všetkého, čo len trocha súvisí s Parížom, určite poznáte komédiu Francúzsky bozk s Meg Ryan a Kevinom Klineom. Film servíruje pravú parížsku romantiku, ale má aj jednoduchý dej, ktorý je síce predvídateľný ako príchod nového dňa, ale aspoň nenudí. Rovnako ako adrenalínová francúzska komédia Taxi, Taxi. Tu sa ukázalo, že použitie kľukatých parížskych ulíc ako autostrády je celkom dobrý nápad. Ale pre istotu – v reáli to radšej neskúšajte. Ak však diváci vyžadujú komédiu, ale nie zároveň uvedenie mozgu do režimu „offline“, Amélia z Montmartru patrí medzi tie nezávislé filmy, ktoré sa považujú za „malé zázraky“ vo veľkom filmovom priemysle. Nízko rozpočtový snímok slávil úspechy po celom svete, preslávil francúzsku herečku Audrey Tautou a opäť pripomenula krásy filmového Paríža, hlavne mestskej časti Montmartre, sprevádzané výstižnou francúzskou hudbou.

Výraznou komédiou, ktorá ukázala Paríž v tých najpestrejších farbách a z naozaj neobvyklého pohľadu, je nedávny počin animačného štúdia Pixar - film Ratatouille – Dobrú chuť!. Príbeh mladého potkana Remyho, ktorý sa napriek svojmu skromnému pôvodu túži stať veľkým francúzskym šéfkuchárom, je vhodný pre každú generáciu. Ak si však k Ratatouille nepribalíte niečo pod zub, budete ľutovať, pretože pohľad na toľko lahôdok z pravej parížskej reštaurácie stopercentne vyvolá hlad. A navyše môžete kuchyňu a aj samotný Paríž sledovať očami hlavného hrdinu – pohľadom potkana, čo je samo o sebe originálny spôsob, ako vzdať hold francúzskej metropole. Ten, kto videl tento podarený animovaný film musí súhlasiť, že Paríž nikdy nechutila lepšie.

Nesmrteľné snímky

Za také môžeme považovať filmy, ktoré sa považujú za míľniky filmového remesla. Na konci s dychom francúzskeho režiséra „novej filmovej vlny“ Jeana – Luka Godarda zachytáva príbeh zlodeja áut na úteku v podaní Jeana – Paula Belmonda. Deti raja, klasika, zobrazujúca Paríž z jeho menej vysvietených a viac pochybných uličiek. Bertolucciho Posledné tango v Paríži s Marlonom Brandom v hlavnej úlohe, film Luca Bessona Metro, kde práve metro bolo hlavnou „hviezdou“ príbehu, keďže poskytlo hrdinovi hľadané prístrešie alebo Všetci hovoria milujem ťa, snímok z dielne Woodyho Allena, kde väčšina záberov je natočených v okolí chrámu Notre Dame a pri rieke Seina.

Film Paris, Je´taime nepatrí medzi filmové klasiky. Nie preto, že by bol o niečo slabší alebo nevýrazný, ale preto, že ide o nový film, v ktorom sa objavili známe filmové tváre súčasnosti. Je teda hodný spomenutia na záver. Dej je originálny – 15 príbehov odohrávajúcich sa v Paríži, vždy na inom mieste. Nielen že súčasné herecké hviezdy mali možnosť objaviť sa v jednotlivých príbehoch (Juliette Binoche, Natalie Portman, Elijah Wood, Gerard Depardeu ...), ktoré zobrazujú Paríž z rôznych uhľov pohľadu, ale každý jeden je zároveň režírovaný iným významným režisérom (Alexander Payne, Alfonso Caurón, bratia Coenovci...). Ak patríte medzi milovníkov Paríža a zároveň kvalitných filmov, tento film by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.

Na záver, keď už sme spomenuli (len) niekoľko diel zo zoznamu filmov, ktoré sa odohrávajú vo francúzskej metropole, ostáva už len jedna úloha. Vydať sa do Paríža a zažiť všetky miesta, ktoré filmoví tvorcovia dokážu preniesť na dvojrozmerné plátno bez rizika, že by Paríž stratila niečo zo svojho pôvabu, ktorý už roky priťahuje návštevníkov z celého sveta.